Najväčším neúspechom je pasívne saldo 593 miliónov Sk

V čom bol rok 2001 v živočíšnej výrobe na Slovensku úspešný?

- Za nesporný úspech považujem zastavenie poklesu stavov hospodárskych zvierat. Kým hovädzí dobytok a ošípané ostali početne na úrovni roka 2000, počet oviec a hydiny sa zvýšil o 7-10 percent. Druhou rozhodujúcou priaznivou udalosťou bol rast produkcie mlieka a svojim spôsobom aj stabilizácia mliečneho trhu, kde v minulosti vznikali ťažkosti s odbytom v súvislosti s finančnou úhradou za túto komoditu. Pritom zásluhu na raste produkcie mlieka nemal na svedomí extenzívny spôsob, ale zvýšenie priemernej dojivosti na kravu o 7,6 percent. Pričinilo sa o to aj lepšie genetické zázemie a vôbec plemenárska práca - prechod od kombinovaných plemien k mliečnym plemenám. Navyše mlieko sa pre chovateľov stalo veľmi zaujímavou komoditou z hľadiska priaznivých platieb. Našim "únikovým" cieľom je vyrobiť ročne 1,2 mld. litrov mlieka z hľadiska negociačnej pozície. V tomto roku chceme vyrobiť jednu miliardu litrov, pričom rozpísanú kvótu požadovali chovatelia zvýšiť o 5 percent, čo zodpovedá pravidlám trhového poriadku. Po vstupe do únie, kde je cena mlieka oveľa vyššia ako u nás, je aj na našom trhu predpoklad jej ďalšieho zvýšenia, takže perspektíva chovateľov je zrejme priaznivá.

V čom bol rok 2001 v živočíšnej výrobe na Slovensku neúspešný?

- Za veľmi veľký neúspech považujeme pasívne saldo v zahraničnom obchode so živočíšnymi komoditami, hoci máme aj tovary s vyrovnaným a priaznivým saldom. Osobitné starosti nám robí bravčovina a hydina, takže iba v živočíšnej výrobe nám vlani narástlo saldo v medzinárodnom obchode o 60 mil. Sk, teda na 593 mil. Sk. Naši obchodníci málo reagujú na celkové trhové zmeny, medzinárodné dohody o nákupe a predaji, navyše nedostatočne využívame ochranárske opatrenia i tam, kde je to v súlade so zásadami medzinárodného obchodu. Navyše trh s bravčovinou poškodili rozpory medzi prvovýrobcami a spracovateľmi bravčoviny, ku ktorým sa pridali i príslušné záujmové zväzy. Treba správne rozlíšiť, kde hľadať nedostatok bravčoviny. Treba ho posudzovať z dvoch hľadísk. Na pultoch je toľko mäsa, ktoré je zákazník vzhľadom na svoju kúpyschopnosť "ochotný" skonzumovať. Druhý nedostatok je technologický, na základe ktorého vznikol spor medzi chovateľmi a mäsiarmi. Časť spracovateľov sa logicky dožadovala plného využitia kapacít už aj preto, lebo uzavrela dohody o dodávkach so supermarketmi, ktoré pri vlaňajšom počte u nás vyrobených ošípaných nebola schopná splniť. Isté je, že nevyužité kapacity produkciu zdražujú. Preto viacerí mäsiari sa dožadovali dovozu bravčoviny bez cla, čo sme si však z obavy pred rozkývaním trhu s bravčovinou v budúcnosti nemohli dovoliť. Navyše chovatelia odstavujú od prasnice (ich celkový počet je mimochodom stále nízky) iba 15 odstavčiat. Viacerí šetrili na nesprávnom mieste a namiesto prasničiek z rozmnožovacích a plemenných chovov zastavovali radšej prechodné prasničky, čo sa muselo negatívne prejaviť. V dostatočnom výnose pre tento rok v paragrafe o genetike sa hovorí o tom, že kto si nárokuje na finančné dotácie, musí dosiahnuť stanovené parametre úžitkovosti aj v odstave prasiec. Možno to privodí zmenu.

Veľký šok utrpel vlani v Európe aj predaj hovädziny vzhľadom na výskyt BSE...

- Stalo sa to príčinou istého, určite len dočasného poklesu spotreby tohto druhu mäsa. Robíme celý rad opatrení v celej živočíšnej výrobe. V chove ošípaných bolo napríklad pozitívom vlaňajšie investovanie do matečníkov, novej technológie, genetického materiálu. Zlepšenie prinesie aj vstup dánskych chovateľov na Slovensko. Musíme rozšíriť výrobnoodbytové združenia, tie musia chrániť záujmy našich chovateľov aj v obchode a produkovať doma všetko, čo vieme sami vyrobiť.