Budúcnosť kaviáru je neistá

Čoraz vyšší dopyt po kaviári a s ním ruka v ruke idúce pytliactvo zredukovali stavy jeseterov na minimálnu úroveň. Ikry tejto pravekej ryby sú totiž natoľko chutné, že v súčasnosti sa kilogram kaviáru predáva v Moskve za 200 USD, v západných štátoch však až za 3 000 USD, pričom zväčša ide o produkty z nelegálneho výlovu.

Zdá sa, že posledné kolo boja s obchodnými lobistickými skupinami vyhral jeseter. Dohoda OSN o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi (CITES) totiž 22. októbra 2002 vyhlásila všeobecný zákaz obchodu s mäsom jesetera a kaviárom, čím reaguje na spory Azerbajdžanu s Ruskom, Kazachstanom a Turkménskom o rozdelení kvót výlovu tejto ryby. Podľa údajov CITES, aj keď krajina splní všetky podmienky, vývoz kaviáru bude možný len na základe jednotnej päťstrannej dohody, v ktorej sa Azerbajdžan, Rusko, Kazachstan, Turkménsko a Irán v roku 1992 dohodli na rozdelení výlovu na riekach Ural a Volga. Azerbajdžan sa však v septembri dostal do sporu s partnermi, keď navrhol uvedenie jesetera veľkého na zoznam ohrozených druhov. Samotná CITES si však nemyslí, že Jeseter veľký je ohrozený a odvoláva sa na ruskú štúdiu, podľa ktorej v Kaspickom mori žije 9,6 mil. jedincov. Mnohí odborníci však záver ruských vedcov o 9,6-miliónovej populácii označujú za absurdný a odhadujú ju na 375 tis. jedincov. Budúcnosť jednej z najväčších delikates - kaviáru - je tak viac ako neistá.