EKOLOGICKO - EKONOMICKÉ ASPEKTY PREVÁDZKOVANIA ČISTIČKY ODPADOVÝCH VÔD PRI VEĽKOVÝROBE BRAVČOVÉHO MÄSA

EKOLOGICKO - EKONOMICKÉ ASPEKTY PREVÁDZKOVANIA ČISTIČKY ODPADOVÝCH VÔ D PRI VEĽKOVÝROBE BRAVČOVÉHO MÄ SA

ECOLOGICAL - ECONOMIC ASPECTS OF RUNNING THE CLEANER OF WASTE WATER AT THE PRODUCTION OF PORK

Monika Daňová

Adresa autora:

Ing. Monika DAŇOVÁ, Slovenská poľnohospodárska univerzita, detašované pracovisko Košice, Požiarnícka 1, 040 01 Košice, tel.: 095/765 108

Abstrakt:

Výroba bravčového mäsa vo veľkovýrobných podmienkach môže spôsobovať poškodenie životného prostredia produkciou veľkého množstva hnojovice, čo je dôvodom výstavby čističiek odpadových vôd pri týchto prevádzkach. (Ošípaná spôsobuje také znečistenie ako 3,8 obyvateľa). Spracovanie hnojovice musí byť, s ohľadom na ekonomiku výroby mäsa, čo najefektívnejšie. Vo svojom príspevku riešime spomínanú problematiku z ekonomického i ekologického hľadiska pri prevádzkovaní farmy s kapacitou cca 22 700 ks ošípaných, s dennou produkciou hnojovice 500 m3 hnojovice.

Abstract:

The pigs quality which makes the biggesr troubles for watereconomicsts is environment pollution especially lowerwater and water - flow because pig brings about such pollution as 3,8 inhabitants. Process of dung at pork production must be the most effective. This problem from economic and ecological point of view we solve on the large - scale production farm with capacity 22 700 pigs with daily production 500 m3 of dung. Separation costs and process of dung have formed 2,34 Sk/ 1kg living animal increase.

Kľúčové slová:

hnojovica, veľkokapacitné farmy, separácia, čistenie, náklady

Key words:

dung, large capacity farms, separation, cleaning, costs

Spracovanie a využitie exkrementov ošípaných závisí od ich biologických, fyzikálnych a chemických vlastností, obsahu organických látok a vody, reologických a sedimentačných vlastností, obsahu toxických a zápachotvorných látok a choroboplodných zárodkov. Uvedené vlastnosti sú ovplyvňované druhom a kategóriou zvierat, zložením kŕmnej dávky, spôsobom ustajnenia, úžitkovým smerom a spôsobom odstraňovania výkalov. Ošípané vo výkrme vyprodukujú denne, v závislosti od svojej hmotnosti, 0,53 - 1,27 kg výkalov a 1,9 - 3,5 l moču. Pri výrobe bravčového mäsa vo veľkovýrobných podmienkach možno exkrementy produkované ošípanými využiť ako zdroj organického hnojenia. Na tento účel však musia byť vhodne upravené, aby sa nestali ekologickýmh problémom a príčinou znečistenia zložiek životného prostredia. O problematike spracovania a likvidácie hnojovice pojednávajú práce Sidora (1989), Opátha (1994), Pfingstera (1991) a ďalších.

Využívanie vyprodukovanej hnojovice v rastlinnej výrobe má svoj ekonomický aj ekologický rozmer. Z hľadiska využitia exkrementov má značný význam obsah živín. Priemerný obsah živín v hnojovici ošípaných je v hlavných zložkách 8,3 % sušiny a 6,7 % organických látok.

Výkaly ošípaných obsahujú živiny vo formách ľahko prístupných rastlinám. Z celkového obsahu dusíka je 50 - 60 % v rozpustnej forme. Fosfor môžu rastliny veľmi dobre využiť, podobne aj draslík je vo formách ľahko prístupných rastlinám. Organicky viazaný horčík pri pravidelnom hnojení hnojovicou svojím obsahom plne kryje potrebu rastlín. Zo skúseností sa potvrdilo, že na ornej pôde môžu byť aplikované maximálne dávky 30 - 40 m3.ha-1 a na pastvinách 20 m3.ha-1. Ak by sa mala v rastlinnej výrobe použiť celá produkcia výkalov ošípaných, potom maximálna koncentrácia ošípaných vo výkrme by mala byť 15 ks.ha-1 poľnohospodárskej pôdy. Skutočnosť, že rastlinná výroba nevie vždy plne využiť vyprodukovanú hnojovicu (najmä v prípade veľkokapacitných fariem) je dôvodom na hľadanie najvhodnejších spôsobov spracovania a likvidácie hnojovice.

Oddelením pevných látok z tekutého hnoja pomocou separátorov sa umožní využitie tekutej zložky v riadenej výžive rastlín, čím sa zároveň dosiahne plné využitie živín v ich prirodzenom kolobehu.

Problematika spracovania hnojovice čističkou odpadových vôd (ďalej len ČOV) z ekonomického hľadiska bola riešená na Veľkochove ošípaných v Košickej Polianke, kde v roku 1993 po rozsiahlej rekonštrukcii bola daná do prevádzky ČOV typu AGROCLAR, v nadobúdacej hodnote 39 mil. Sk.

ČOV zabezpečuje spracovanie hnojovice na farme, kapacitne plánovanej na ustajnenie 22 700 ks ošípaných, s dennou produkciou 500 m3 hnojovice.

Hnojovica sa skladá z tuhých a tekutých výkalov a technologickej vody, podiel ktorých je ovplyvnený zvolenou technológiou ustajnenia, ako aj zložením kŕmnej dávky. Kvalita je závislá od času tr.ansportu zo zdroja vzniku, t.j. z ustajňovacích objektov, do ČOV. Pre jej úspešnú činnosť je potrebné zabezpečiť, aby výkaly neboli staré a ich minimálna teplota neklesla pod 80 C.

Pri riešení problematiky bola sledovaná denná produkcia exkrementov a spotreba technickej vody, boli vyčíslené náklady na spracovanie 1 m3 hnojovice a analyzovaná ich štruktúra. Vychádzajúc z uvedeného rozboru bol stanovený podiel nákladov na spracovanie hnojovice na celkových nákladoch na výrobu 1 kg finálneho produktu.

Na sledovanej farme ošípaných je denná produkcia exkrementov 151,5 m3 zvýšená o podiel technologickej vody cca 223,28 m3 denne (tabuľka 1).

Prehľad dennej produkcie hnojovice vo Veľkochove ošípaných Košická Polianka

Review on daily production of slumy in pigfarm Košická Polianka

Tabuľka 1

Produkcia exkrementov bola zvýšená o podiel technickej vody. Jej vysoký podiel na celkovom objeme hnojovice bol spôsobený:

· veľkými stratami vody z napájačiek,

· veľkou spotrebou vody na čistenie ležovísk,

· vysokou spotrebou vody na vyplavovanie sedimentu spod roštových kanálov, ktoré sú riešené ako preronové.

Základné technické údaje o čistiacej stanici udávame v tabuľke 2.

Základné kapacitné údaje o čističke odpadových vôd

Basic capacity dates about watter cleaner´s

Tabuľka 2

Čistenie hnojovice sa uskutočňovalo v parametroch udávaných výrobcom, po oddelení tuhej zložky vyčistená technická voda mala nasledovné hodnoty:

BSK5 60 mg.l-1

NH4 10 mg.l-1

CHSK 400 mg.l-1

N - NO3 12 mg.l-1

Je možné konštatovať, že tieto zodpovedajú požiadavkám kladeným na kvalitu čistených vôd.

Štruktúru nákladov na prevádzkovanie ČOV uvádzame v tabuľke 3. Táto dokumentuje skutočnosť, že najvyššou nákladovou položkou sú odpisy hmotného a nehmotného investičného majetku (35,16%). Veľkou mierou sa na nákladnosti prevádzkovania ČOV podieľa i cena spotrebovanej elektrickej energie, nevyhnutnej k prevádzke ČOV (28,48%).

Štruktúra nákladov ČOV Košická Polianka

Structure of costs watter cleaner´s

Tabuľka 3

Produkcia prírastkov podľa kategórií ošípaných

The production of absolute weight increase for individual category of pigs

Tabuľka 4

Podiel celkových prevádzkových nákladov na ČOV, ktoré predstavovali čiastku 5.502.994,63 Sk, na dosiahnutom absolútnom prírastku v roku 1997 za všetky chované kategórie (2.348.849 kg) udáva náklady na spracovanie hnojovice v ČOV. Tieto v roku 1997, ako vyplýva z uvedeného, sa na nákladovosti výroby 1 kg mäsa podieľali sumou 2,34 Sk, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 4,54 %.

Cieľom príspevku bolo poukázať na niektoré ekonomické a ekologické aspekty prevádzkovania ČOV pri spracovaní hnojovice z veľkokapacitnej farmy ošípaných. Ekonomickú náročnosť jej prevádzkovania by bolo možné znížiť využitím tekutých zložiek hnojovice v závlahách a jej pevneho podielu pri výrobe kompostov, čo vzhľadom na početnosť záhradkárskych osád v blízkosti farmy by bolo reálnym riešením.

Okrem uvádzaného riešenia koncovky špecializované podniky na výrobu bravčového mäsa majú dnes aj ďalšie možnosti. Do povedomia chovateľov sa už dostal systém EnviStim. Jeho podstatou je účinok enzymatického prípravku pridávaného do podstielky za účelom rozkladu výkalov. Z pohľadu nadobúdacích nákladov menej náročnými, ekologicky tiež odporúčanými, sú separátory, fungujúce dnes už v podmienkach mnohých chovateľov.

LITERATÚRA

1. OPÁTH, R., VAŠEK, V.: Projektovanie liniek strojov pre manipuláciu s výkalmi v chove ošípaných, Živočíšna výroba, 1994, s. 501

1. PFINGSTER, H.: Strukturen, Produktionkosten und Wettbewerbstellung deer Schweinemast, Der Forderungsdienst 39, 1991,Heft 10, s. 61-68

2. SIDOR, E.: Technologické linky a prevádzka vo veľkovýrobných komplexoch VŠP Nitra, 1989, s. 34