V používaní hnojív výrazne zaostávame

V používaní priemyselných hnojív slovenský agrárny sektor výrazne zaostáva za zahraničím. A to aj napriek tomu, že poľnohospodári do ich nákupu ročne investujú niekoľko miliárd korún. Na trhu sa uplatňujú domáce i dovezené priemyselné hnojivá, pretože prvovýroba preferuje nielen ekonomické, ale aj celkové dodávateľské podmienky distributérov.

V roku 2003 medziročne klesla spotreba priemyselných hnojív o 5,8 percenta a dosiahla 55,2 kilogramu čistých živín na hektár poľnohospodárskej pôdy. Takmer 30 percent ornej pôdy nebolo hnojených vôbec a na mnohých parcelách hnojenie iba zmiernilo výživový deficit. Slovenská spotreba priemyselných hnojív tak klesla pod 50 percent priemeru tradičných členských krajín EÚ a bola takmer trikrát nižšia ako v Slovinsku, ktoré vedie rebríček nových členských štátov.

- Dobrý hospodár vie, čo pôda potrebuje, - povedal Stanislav Becík, predseda Združenia agropodnikateľov - družstva v Dvoroch nad Žitavou (okres Nové Zámky). - Nepriaznivá ekonomická situácia donútila mnohé podniky k obmedzovaniu výrobných vstupov, vrátane hnojív. Ide však o vynútené „úspory“ na nesprávnom mieste, ktoré majú negatívny vplyv na úrodnosť pôdy i na dosahovanie ekonomických efektov.

- Nemálo agropodnikateľov využíva pri nákupe výrobných vstupov formy dodávateľských úverov, - povedal Gejza Blaas, riaditeľ Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. - V ostatnom čase však komerčné banky rozšírili ponuky produktov pre poľnohospodárov, čo môže v tomto procese priniesť určité zmeny.V doterajšom období transformácie poľnohospodárstva bol nevyhnutným predpokladom na obchodovanie s priemyselnými hnojivami odklad platieb do zberu a realizácie poľnohospodárskych komodít. Niektorí distributéri takto ročne realizovali až 70 percent obratu, pričom okrem predaja samotných hnojív sa dodatočne museli venovať aj speňažovaniu agrárnych produktov. Časom do tohto „kolotoča“ vstúpili banky, ktoré prefinancovávali dodávky a roľníkom umožňovali splácať poskytnuté úvery šesť mesiacov po odbere priemyselných hnojív.

Nezanedbateľným fenoménom sa stali veľké spracovateľské podniky, ktoré na základe zmlúv s poľnohospodármi začali ovplyvňovať nielen dodávky hnojív, ale aj osív a prostriedkov chemickej ochrany rastlín. Takto vznikli zoskupenia, ktoré podľa odhadov ešte prednedávnom zabezpečovali 30 až 40 percent vstupov do prvovýroby.

- Slovenský model financovania poľnohospodárskej výroby, vrátane nákupu hnojív, by sa mal postupne priblížiť európskemu, - skonštatoval G. Blaas. - Predpokladám, že väčší záujem bánk o agrárny sektor, ktorého sme svedkami po vstupe do EÚ, nie je náhodný a bude ďalej pokračovať.

Stanislav Nemec