Energetická sebestačnosť vidieka

Energetická sebestačnosť vidieka je založená na myšlienke využitia biomasy pre výrobu energie (tepla, elektrickej energie a biopaliva). Zdrojom tepelnej energie môže byť drevná hmota, slama, menej kvalitné seno a obilie, energetické dreviny a rastliny, odpad z čističiek a sušičiek poľnohospodárskych plodín.

Biomasa má výhrevnosť porovnateľnú s hnedým uhlím a niektoré druhy (repka) s čiernym uhlím. Využitie biomasy na energetické účely je zaujímavé aj z ekologického hľadiska (nezvyšuje sa obsah CO2 v ovzduší, emisie majú malý obsah síry a oxidov dusíka, popol s nízkym obsahom ťažkých kovov sa môže použiť ako hnojivo). Tepelná energia vzniknutá z biomasy sa využíva na vykurovanie rodinných domov, bytoviek, administratívnych budov, skleníkov, dielní a tiež sušiarní poľnohospodárskych plodín a dreva. Na vykurovanie rodinných domov (do 20 kW) sa dajú použiť rôzne teplovzdušné interiérové krbové kachle. Niektoré interiérové krbové vložky umožňujú časť tepla odovzdať do miestnosti, v ktorej sú umiestnené a zvyšok až 2/3 výkonu do teplovodnej vykurovacej sústavy objektu. Výhodou tohoto spôsobu je, že miestnosť v ktorej sa takáto interiérová vložka nachádza, sa neprehrieva a nie sú potrebné drahé termoizolačné materiály na jej obloženie. Kotly ústredného kúrenia (25-50 kW, pri kaskádovom systéme až do 200 kW) môžu byť s ručným prikladaním dreva, alebo automatickým systémom na spaľovanie peliet a menej kvalitného obilia. Automatické kotly na spaľovanie peliet (odpad z dreva, alebo sušičiek a čističiek semien) a obilia sú vybavené pohyblivým roštovým ohniskom s prísunom primárneho a sekundárneho vzduchu. Kotly majú bezobslužné elektrické zapaľovanie, ktoré umožňuje naštartovanie kotla aj na diaľku (mobilný telefón, internet). Mikroprocesor kotla reaguje na izbový termostat, ktorým nastavujeme požadovanú teplotu vo vykurovanom objekte. Súčasťou kotla je zásobník na palivo a popol. Podľa objemu zásobníka môže byť zásoba paliva až do 30 dní. Veľké vykurovacie sústavy (až do 10 MW) spaľujú podrvenú drevnú hmotu (štiepku, piliny), alebo porezanú slamu (repková, obilná). Takéto vykurovacie sústavy môžu vykurovať aj celú obec, veľké objekty, alebo sušiarne dreva a poľnohospodárskych plodín. Perspektívna je tiež výroba elektrickej energie. Ďalšou možnosťou využitia biomasy je vo využití staníc na výrobu bioplynu. Bioplynové stanice (BPS) sú energetické zdroje s vysokým ekologickým prínosom. Bioplynové systémy vo veľkej miere riešia likvidáciu mnohých rastlinných a živočíšnych odpadov (maštaľný hnoj, hnojovica, kafilérne a potravinárske odpady, odpady z čističiek odpadových vôd, komunálny odpad a pod.). Organická hmota sa v BPS bez prístupu vzduchu rozkladá pomocou mikroorganizmov na bioplyn, ktorý obsahuje 55 - 70% metánu a na kvalitné hygienicky nezávadné sfermentované organické hnojivo. Vzniknutý bioplyn sa spaľuje vo vysoko účinnej kogeneračnej jednotke, ktorá energiu z biomasy transformuje na teplo a elektrickú energiu. Vo vyspelých štátoch európskej únie sa výstavba BPS rýchlo rozširuje hlavne z dôvodu štátnej podpory a prijímaniu nových zákonov na ochranu životného prostredia (napr. v Nemecku je dnes už viac ako 2 000 BPS na výrobu bioplynu). Poľnohospodári pomocou BPS riešia nielen svoje ekologické, ale aj ekonomické problémy. Je známe, že nesprávnym skladovaním a manipuláciou s organickými hnojivami uniká do ovzdušia veľa nežiadúcich plynných látok a problém je tiež so znečistením povrchových a podzemných vôd. Ekonomiku BPS vylepšuje výkup rôznych živočíšnych a potravinárskych odpadov. Poľnohospodárska prvovýroba a vidiek majú k dispozícii obrovský potenciál obnoviteľných zdrojov energie, ktorá im umožňuje získať značnú energetickú samostatnosť, rieši tiež zamestnanosť v ich regióne, zlepšuje ekológiu a krajinotvorbu. Myšlienka energetickej sebestačnosti vidieka je možno ešte predčasná, ale vzhľadom na celosvetový energetický problém veľmi reálna.