OPTIMALIZÁCIA N-VÝŽIVY PRI PRODUKČNOM HNOJENÍ OZIMNEJ PŠENICE

Ložek Otto, Fecenko Ján

Problematika optimalizácie dusíkatej výživy ozimnej pšenice je riešená v rámci projektu č. ŠO/95/5145/015 s názvom “Ekologická a technologická optimalizácia rastlinnej výroby” v koordinácii s VÚRV v Piešťanoch.

Otázky optimálneho využívania energetických vstupov do rastlinnej výroby v priemyselných hnojivách sú stále aktuálne z dôvodov ekonomických a ekologických. Vstupy do pôdy sú zvlášť vysoké cez dusíkaté hnojivá a z tohoto dôvodu najväčšia pozornosť sa venuje problémom optimálnej výživy rastlín dusíkom. Nájdenie a uplatnenie kontrolného analytického systému cez pôdu a rastlinu umožňuje racionálne využívať priemyselné hnojivá (Vaněk et.al., 1989).

MATERIÁL A METODIKA

Maloparcelové pokusy boli založené v rokoch 1995 a 1996 na Šľachtiteľskej stanici Sládkovičovo-Nový Dvor s odrodou ozimnej pšenice Hana. Pokusy sa realizovali na hlinitej degradovanej černozemi. Použila sa bloková metóda s veľkosťou pokusných parciel 10 m2 v štyroch opakovaniach. Výsevok činil 4,5 mil. klíčivých zŕn na 1 ha. Predplodinou bol hrach na zrno. Agrochemická charakteristika pôdy pred založením pokusov je uvedená v tab.1.

Agrochemická charakteristika pôdy pred založením pokusov

Tab.1

V maloparcelovom pokuse bol sledovaný vplyv diferencovanej dusíkatej výživy na úrodu zrna pri produkčnom hnojení ozimnej pšenice. Schéma variantov výživy je uvedená v tab.2.

Schéma variantov výživy na produkčné hnojenie ozimnej pšenice, odroda Hana, Sládkovičovo, roky 1996 a 1997

Tab.2

VÝSLEDKY A DISKUSIA

Produkčné hnojenie ozimnej pšenice sa štatisticky vysokopreukazne prejavila v zvýšení úrody zrna do dávky 51,5 kg N.ha-1 (tab.3). Dohnojovanie dusíkom na hladinu 160 kg N.ha-1 vo vrstve 0-0,6 m je už ekonomicky neúnosné, lebo náklady na hnojenie sú podstatne vyššie sko dosiahnutý prírastok úrody (var.5, zisk = -953,-Sk.ha-1). Pri určovaní dávky dusíka sa najlepšie uplatnil spôsob podľa listovej analýzy (Michalík, Ložek, 1985), var.4, kde dávka dusíka bola 25 kg.ha-1 a prírastok úrody činil 6,6 %, t.j. 0,45 t.ha-1 oproti nehnojenej kontrole. V tomto prípade sa dosiahla najvyššia ekonomická efektívnosť (KEE = 3,9), naturálna efektívnosť (KNE = 18,0) aj najvyšší zisk (1.175,-Sk.ha-1). Nižší úrodový aj ekonomický efekt sa dosiahol pri dohnojovaní dusíkom na hladinu 120 kg N.ha-1 vo vrstve 0-0,6 m (var.6), kde sa aplikovalo 51,5 kg N.ha-1, pričom sa úroda zrna zvýšila o 5,6 % a zisk z hektára činil 612,-Sk, KEE bol 1,9 a KNE predstavoval 7,4 kg zrna na 1 kg aplikovaného dusíka.

Vplyv N-výživy na úrodu zrna pri produkčnom hnojení ozimnej pšenice, odroda Hana, Sládkovičovo, roky 1996 a 1997

Tab 3

DT varianty 0,05 = 0,16 t+

0,01 = 0,21 t++

ZÁVER

Na základe 2-ročných výsledkov z maloparcelového pokusu s ozimnou pšenicou odroda Hana na degradovanej hlinitej černozemi ŠS Sládkovičovo pěstovanou po hrachu na zrno je možné predbežne konštatovať, že na určovanie dávok dusíka na produkčné hnojenie ozimnej pšenice sa dobre uplatnil spôsob podľa listových analýz.